Naučme sa milovať svojho vnútorného kritika

My všetci ho máme. Nášho vnútorného kritika.

Hlas v našej hlave, ktorý nám hovorí: “Nie si dosť dobrá – ako človek, ako žena, ako matka, ako čokoľvek, čo robíš! Musíš sa viac snažiť, viac pracovať, viac premýšľať…. Nemáš na to!”

Až takto sa vie niekedy, náš vnútorný kritik, uhniezdiť v našich hlavách a vládnuť nad nami. A môže sa mu podariť udržať nás “dole” naozaj veľmi dlhý čas. Niekoho aj celý život.

Čo si máme o “ŇOM”, o našom vnútornom kritikovi, myslieť? Chce nás zničiť – je to náš nepriateľ? Alebo nám chce pomôcť ochrániť nás pred sklamaniami a zbytočnými problémami?

–

KEĎ TRPÍME, STARAJME SA O SEBA TAK ISTO AKO SA STARÁME O MILOVANÉHO ČLOVEKA

Ak nájdeme odvahu, postaviť sa svojmu strachu – svojmu kritikovi – môže nás to nakoniec priviesť až k poznaniu o sebe samej. Znie to celkom dobrodružne, nie? Ale pozor! Nie každé poznanie býva príjemné. Ale tak to už s pravdou niekedy je. Nie vždy sa s ňou ľahko vyrovnáva. O to ťažšie, ak sa týka nás samotných. Niekedy nás takéto poznanie o sebe môže zaskočiť a možno až odradiť od ďalšieho úsilia dosiahnuť svoje túžby, môže nám zobrať odvahu k nadväzovaniu nových vzťahov alebo môže v nás vyvolať pocit, že tí druhí sú lepší a úspešnejší. A tento fakt môže následne do našich životov  prinášať pocit utrpenia.

Hmm, a čo robíte vtedy, ak ste svedkom toho, že trpí niekto, koho máte rady? Pravdepodobne sa o neho láskyplne staráte. A toto by malo platiť aj pre nás samotné, keď trpíme. Je dôležité postarať sa o seba presne rovnakým spôsobom! My všetci, ženy aj muži, potrebujeme láskavosť, súcit a odpustenie predovšetkým sami od seba. No niekedy, ba dokonca veľmi často, máme práve pre seba menšie pochopenie ako pre druhých. Naozaj nie je výnimkou, že k sebe bývame viac kritickí a menej láskaví ako k iným. A to sa stáva práve vtedy, keď je náš vnútorný kritik príliš tvrdý.

ČO NÁM MÔŽE POMÔCŤ NAUČIŤ SA MAŤ PRE SEBA VÄČŠIE POCHOPENIE?

Ako si zo svojho tvrdého vnútorného kritika urobiť spojenca? Začnite byť sama sebe priateľkou. To je ten najlepší začiatok. A najlepší spôsob, ako to urobiť, je začať mať so sebou súcit. Presne tak isto, ako keď súcítite s vašim milovaným človekom, ktorému je ťažko. Veľa z nás sa to však nemalo kde naučiť. Od detstva nás učia ako byť pozorné a súcitné k druhým, ale ako to robiť voči sebe, to väčšine z nás  nikto nepovedal. Práve naopak!

Dobrou správou je, že seba-súcit je zručnosť ako každá iná – dá sa získať a rozvíjať praxou. Sama to mám odskúšané.

AKO SA MI TO PODARILO?

Predtým, v minulosti, keď som rozmýšľala ako začať robiť prácu, ktorú som chcela – pomáhať druhým začať žiť lepší život – napriek tomu, že som sa vzdelávala v teórii a získavala prax, stále som mala pochybnosti. Môj vnútorný kritik hovoril : “Ani to neskúšaj! Je to príliš ťažké a len sa zosmiešniš!”

Môj vnútorný hlas – môj strach – môj kritik – ma držal v zdanlivom bezpečí. Držal ma však vzadu, keď moja túžba bola ísť vpred. Cítila som vtedy zmätok a môj výsledný pocit bol asi takýto :  „Cítim sa zle a môjmu sebavedomiu to naozaj nepomáha.”

Našťastie, ten nepríjemný pocit zo seba, bol pre mňa motivujúci a nezastavil ma. A tak som pomaly začala skúšať meniť to. Nešlo to zo dňa na deň, ale prešla som kus cesty. Naučila som sa uznať sama sebe, že som len človek, ktorý nemusí byť dokonalý a nie vždy všetko musí mať ideálny koniec. Keď som sama seba začala takto liečiť,s láskavosťou a súcitom, keď som si oddýchla a prestala zo seba robiť hrdinku – upokojila som sa. A vnútorný kritik ma už  na mojej ceste k vysnívanej práci nemohol zadržať!

Avšak aj keď som dnes pokojnejšia neznamená to, že nemávam niekedy strach, ak veci nefungujú tak, ako mám naplánované  (a verte, že nefungujú). Stále som zo smutných vecí smutná, som zraniteľná a viem cítiť bolesť a sklamanie. No nesnažím sa  od týchto pocitov okamžite odstrihnúť. Aj keď sú nepríjemné, sú moje a bez nich by som nebola úplná. Môj vnútorný kritik ma v konečnom dôsledku naučil, že môžem sama seba prijať presne takú aká som a ak budem chcieť, tak to môžem zmeniť.

A ešte jednu vec som si všimla, odkedy som prestala so svojim vnútorným kritikom bojovať:

Čím viac som súcitná k sebe, tým viac viem byť súcitná aj k tým okolo seba – vrátane mojich klientov.

VÁŠ VNÚTORNÝ KRITIK VÁM MÔŽE POMÔCŤ NÁJSŤ ODPOVEDE NA MNOHO VAŠICH OTÁZOK

Chcete si to skúsiť ? Chcete sa so svojim vnútorným kritikom spriateliť? Ak áno, skúste toto cvičenie:

Skúste si povedať: “Môžem sa naučiť prijať samu seba takú, aká som. So všetkým, čo ku mne patrí. Môžem si dať sama sebe súcit a porozumenie. Môj vnútorný kritik mi je učiteľom, to však neznamená, že zostanem stáť na mieste. Môj strach môžem prekonať.”

Začnite o vašom vnútornom kritikovi premýšľať.  Skúste ho postupne spoznávať. A skúste porozumieť tomu, čo vám chce vlastne povedať. Počúvajte ho, nebojujte voči nemu a skúste ho prijať. Snaží sa vás nejakým spôsobom chrániť? Skúste uveriť tomu, že vám chce pomôcť a nie vás zničiť. Spôsob, akým to robí, je často krutý, ale tak to už býva, že  tí, ktorí sú nám najbližší a najlepšie nás poznajú, vedia k nám byť aj najkrutejší. Ale, ak sa svojho vnútorného kritika  naučíte prijať za svojho spojenca, ak sa naučíte začať mu načúvať ako niekomu koho milujete, tak potom už pre vás nebude ťažké nájsť odpovede na otázky:

“Čo sa to v skutočnosti deje? Čo sa to mám o sebe naučiť? Čo sa mi to snaží môj kritik povedať? Mám skúsiť to po čom túžim? A ako to mám robiť? Mám to urobiť hneď, alebo to ešte odložím?  Mám si už konečne odpustiť?

Každá z vás má určite vlastné otázky, na ktoré vám váš vnútorný kritik môže pomôcť nájsť odpovede.

Súcit, zhovievavosť a láskavosť  k sebe vám prinesie pocit vnútorného pokoja. Ak získate túto zručnosť nebudete už viac potrebovať súhlas a pritakávanie ostatných, pretože tú najväčšiu oporu a istotu budete mať sama v sebe. Budete si sama pre seba tá najlepšia priateľka. Zistíte, že je vo vašej osobnej moci ovplyvňovať svoj spôsob života a svoje vnímanie vecí okolo.

Aké sú vaše vlastné skúsenosti s vašim vlastným vnútorným kritikom? Bojíte sa ho? Bojujete s ním?  Alebo ste sa už naučili načúvať mu a využívať ho?

Máte so sebou a s druhými dostatočný súcit? 

Budeme  sa tešiť, ak nám zanecháte váš komentár, pretože  by sme rady vedeli, čo si o tom myslíte.

–

Ďakujeme

–

–

Ľubica Neštepná – poradkyňa v oblasti vzťahov a osobnostného rozvoja